Čas je dar, ktorý nám dal Boh. Bude od nás žiadať presné vyúčtovanie.“
Zamysleli ste sa niekedy o bytí  či nebytí, alebo o tom prečo sa dejú veci tak ako sa dejú...

Ja v  o tom často rozmýšľam, nechcem sa sťažovať / i keď by bolo na čo.../, viem, že mnohý ľudia sú na tom oveľa-oveľa horšie. Preto som sa rozhodla ako prvý článok sem pridať niečo na odľahčenie - ale aj tak je v ňom veľa pravdy:



Zamyslenie o krásnej žene
  • Trojročná - keď sa pozrie do zrkadla, vidí princeznú.

  • Osemročná - keď sa pozrie do zrkadla, vidí Popolušku.

  • Pätnásťročná - keď sa pozrie do zrkadla, vidí strašidlo - “Mami, s takou hlavou nemôžem ísť do školy...”

  • Dvadsaťročná - keď sa pozrie do zrkadla, vidí, že je príliš tučná/príliš tenká, príliš nízka/príliš vysoká, príliš kučeravá/príliš rovná - ale predsa sa rozhodne, že aj tak vyjde na ulicu.

  • Tridsaťročná - keď sa pozrie do zrkadla, vidí, že je príliš tučná/príliš tenká, príliš nízka/príliš vysoká, príliš brčkavá/príliš rovná - ale cíti, že aj tak nemá čas zmeniť to, takže takto pôjde na ulicu.

  • Štyridsaťročná - keď sa pozrie do zrkadla, vidí, že je príliš tučná/príliš tenká, príliš nízka/príliš vysoká, príliš kučeravá/príliš rovná - ale povie si - “aspoň som čistá” - a vyjde von na ulicu.

  • Päťdesiatročná - keď sa pozrie do zrkadla, vidí samu seba, a ide tam, kam sa jej zachce.

  • Šesťdesiatročná - pozrie sa do zrkadla, a myslí na tých, ktorí sa už v zrkadle nikdy nemôžu vidieť. Vyjde cez dvere, a očarí celý svet.

  • Sedemdesiatročná - keď sa pozrie do zrkadla, vidí múdrosť, vedomosti, radosť...a užíva si život.

  • Osemdesiatročná - už ju netrápi zrkadlo, dá si na hlavu svoj bordový klobúk a ide, aby sa zasmiala spolu s celým svetom.

      Možno všetci by sme mali ten bordový klobúk vziať do rúk už oveľa skôr....



Život po narodení

V brušku tehotnej ženy boli dve bábätká...
      Prvé sa spýtalo druhého:

  • Veríš v život po pôrode?

  • Určite, niečo po pôrode musí byť... Možno sme tu hlavne preto, aby sme sa pripravili na to, čo bude potom.

  • Hlúposť, žiadny život po pôrode nie je. Ako by vyzeral?

  • To presne neviem, ale určite tam bude viac svetla, ako tu. Možno budeme behať po svojich a jesť ústami.

  • No to je predsa nezmysel! Behať sa nedá. A jesť ústami, to je úplne smiešne! Živí nás predsa pupočná šnúra. Niečo ti poviem: Život po pôrode je vylúčený - pupočná šnúra je už teraz veľmi krátka.

  • Ale nie, určite niečo bude. Len asi bude všetko trochu ináč, než na čo sme si tu zvykli....

  • Ale nikto sa predsa odtiaľ po pôrode nevrátil. Pôrodom proste život končí. A vôbec, život nie je nič iné ako vlečúca sa stiesnenosť v temnote.

  • No, ja presne neviem, ako to bude po pôrode vyzerať, ale určite uvidíme mamu a tá sa o nás postará...

  • Mamu? Ty verí v mamu? A kde má akože podľa teba byť?

  • No predsa všade okolo nás! V nej a vďaka nej žijeme. Bez nej by sme vôbec neboli...

  • Tomu neverím! Žiadnu mamu som nikdy nevidel, takže je jasné, že žiadna nie je.

  • No, ale niekedy, keď sme potichu, môžeš začuť ako spieva, alebo cítiť, ako hladí náš svet. Vieš, ja si fakt myslím, že ozajstný život nás čaká až potom. ..  Koho kŕmiš TY?
Jeden večer vzal starý Indián svojho vnuka a rozprával mu o bitke, ktorá prebieha vo vnútri každého človeka. Povedal mu: ”Chlapče, tá bitka v každom z nás je medzi dvoma vlkmi.”

Jeden z nich je zlý.
Je to zlosť, závisť, žiarlivosť, smútok, sebeckosť, hrubosť, nenávisť, sebaľútosť, falošnosť, namyslenosť a ego.

Ten druhý je ale dobrý.
Je to radosť, pokoj, láska, nádej, vyrovnanosť, skromnosť, láskavosť, empatia, štedrosť, vernosť, súcit a dôvera.

Vnuk o tom všetkom premýšľal a po minúte sa opýtal: ”A ktorý vlk zvíťazí?"

Starý Indián odpovedal: ”Ten, ktorého kŕmiš."


Nič nie je náhoda - alebo Žiadne stretnutie nie je náhodné - úryvky z knihy Kaya Pollaka
Možno niektorí túto malú knižočku poznáte, ale je v nej popísané dosť veľa pravdy. V podstate má podnadpis: "Poznávanie seba samého prostredníctvom druhých"
  • - každý človek, s ktorým sa stretnem, je mojím učiteľom
  • - predstav si, že každý, s kým  sa stretneš, je z nejakého dôvodu poslaný!
  • - namiesto poznania seba samého často obviňujeme druhých / to sa nazýva projekcia /, problémy, ktoré sú v nás, premietame na druhých, prenášame vlastné problémy na tých, ktorí sú nevinní, tak sa vyhýbame pohľadu na seba, a všetci sme už ako deti boli objektami projekcie dospelých
     Príklad: keď je dospelá osoba v strese pre vlastné problémy, dieťa môže počuť: " Ty si, ale ukričaný a protivný. Okamžite prestaň!"

     Tvoje pravé ja
  • - hlboko v tebe je všetko, čo je dokonalé
  • - hlboko v tebe je ten, kým by si mal byť
  • - tvoje pravé ja je vždy v tvojom vnútri a s tebou

     Vyhľadávaj dobro!  Ľúbim ťa
  • - jediné čo môžem zmeniť je moje vlastné myslenie
  • - keď budeš myslieť na kladné stránky inej osoby, budeš šťastný

     Myšlienky sú tvorívé
  • Čokoľvek očakávam od druhého človeka a zároveň to budem aj u neho hľadať, tak to budem aj nachádzať- moje myšlienky o inom človeku sú tvorivé.
  • Čokoľvek si o niekom pomyslím, to sa po určitej dobe aj stane.
  • Nemôžeš zmeniť druhého človeka. Jediná osoba, ktorú môžeš zmeniť si ty sám.
  • Človek, ktorý sa cíti dobre a v pohode, nikdy nemá potrebu na niekoho útočiť a nemusí nikoho zosmiešňovať.

     Predpojatosť voči druhým
     Keď niekoho podceňujem, alebo som voči nemu zaujatý (či už je to dieťa, alebo dospelý) v skutočnosti tým ubližujem iba sám sebe.
  • - odsudzovaním druhých oslabujem sám seba, strácam radosť zo života a dobrú náladu, cítim sa zle a súčasne sa zmenší moja odolnosť (to sa dá presne dokázať na hladine bielych krviniek)
  • - človek, ktorý opovrhuje druhou osobou nemôže byť šťastný
  • - každému prichádzajú na um neg. a predpojaté myšlienky o druhých
  • - preto, keď sa pristihneš, že niekoho obviňuješ, alebo súdiš, v duchu si predstav, ako Tvoja ruka ukazuje prstom. Keď ukazuješ prstom a niekoho obviňuješ, máš tendenciu zabúdať, že tri prsty  pokrčené v dlani ukazujú  - na Teba

     Voľba myšlienok
  • - každá myšlienka, čo mi napadne, ovplyvní moju náladu, aj moje zdravie
  • - negatívne myšlienky ma oslabujú fyzicky, aj psychicky
  • - myšlienky vďačnosti ma posilňujú fyzicky, aj psychicky
 

 

...čím viac poznám ľudí, tým viac milujem svojho psa!.

Život je ako káva
Skupina vysokoškolských absolventov so závideniahodnými kariérami
prišla na návštevu za svojím profesorom z univerzity. Reč sa čoskoro
zvrtla na sťažnosti na stres doma i v práci. Profesor ponúkol svojim
študentom kávu, odišiel do kuchyne a vrátil sa s konvicou a zbierkou
najrôznejších šálok - porcelánových, umelohmotných, sklenených,
starých i moderných, lacných i drahých, a povedal im, nech sa obslúžia.
Keď už všetci sedeli so šálkou kávy, profesor povedal: "Pozrite sa -
všetky tie pekné a drahé šálky ste si rozobrali a na tácke ostali už len
tie lacné a ošarpané.
Hoci je normálne, že chcete pre seba len to najlepšie, je to súčasne
hlavný zdroj vašich problémov a stresu. To, o čo vám všetkým v podstate
išlo, bola totiž káva, nie šálky. Ale podvedome ste si vyberali tie
najkrajšie šálky a rovnako podvedome ste ich porovnávali so šálkami tých
druhých.

A teraz porozmýšľajte: Život je káva a vaša práca, peniaze a
spoločenské uznanie sú len šálky. Sú len prostriedok, ktorý obsahuje a
udržiava Život, ale nemenia kvalitu Života. Niekedy, keď sa sústredíme
len na tú šálku, zabudneme si vychutnať kávu, ktorú v nej dostávame.
Takže nedovoľte, aby u vás dominovali šálky... vychutnávajte si radšej
kávu!"


Líbí se vám tyto stránky?

Ano (2307 | 35%)
Ne (2122 | 32%)
Rozhodla som sa, že budem žiť večne a umriem iba v prípade, žeby to nevyšlo.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one